[BDSM Povídka] BDSM Víkend na hotelu 2.část

2. časť

Posledných 15 kilometrov mi v tom hrobom tichu a lejaku prišlo nekonečných. Myšlienky ma
hrýzli, čo všetko som si svojim neuváženým počinom u MADAM pokazil, či vôbec sa mi bude
chcieť venovať mať na mňa chuť alebo skončím iba na izbe v nemilosti na tri dni a ona prežije
celý víkend po svojom. Ozaj netuším ako som len mohol byť taký hlúpy, nadržanec nadržaný, čo
sa za každým zadkom otočí, prechádzalo mi dookola hlavou a nevedel som to dostať nijak von.
Varil som sa vo vlastných myšlienkach. Čert aby bral tú žabu mladú, stále mi vírila v hlave ale
tie jej krásne nôžky by som bozkával centimeter po centimetri. Už znovu sa mi tlačili do hlavy
tie moje zvrhlosti čo by som s ňou robil. Zrazu som si uvedomil, že s tým musím okamžite
prestať lebo navierajúci vták tým podviazaným guliam uväzneným v nohaviciach, napriek
maximálne rozkročeným nohám, už nepúšťal takmer žiadnu krv. Ááááá reval som v duchu napätí
ktoré som chcel aby zmizlo v okamihu ale nešlo to.
Odrazu som ale pocítil ešte väčší tlak, to MADAM dostala dobrý nápad. Keď si uvedomila
môj trvalo navretý poklopec, rozhodla sa ho stlačiť medzi prstami so slovami "Verím, že takýto
vzrušený si už iba kvôli mne a nevieš dostať z hlavy čo všetko ťa čaká keď dorazíme na izbu!".
"Áno MADAM, každá moja myšlienka patrí iba Vám MADAM" odvetil som zatínajúc zuby
bolesťou. Chvíľu mi gule ešte drvila, ale potom našťastie pustila. Odľahlo mi. Konečne som
zazrel nápis hotela, dúfam, že čoskoro mi dá aspoň trochu vydýchnuť pomyslel som si.
Dážď nijako neustal. Po zaparkovaní som opäť naklusal pre dáždnik aby som mohol
MADAM chrániť pred týmto mizerným počasím aj poslednú časť cesty ku recepcii. Dvere sa
otvorili automaticky a nás oboch zalialo príjemne teplo z horiaceho krbu a vôňa vykúreného
priestoru vstupného foajé. Priestor bol nádherný, zaliaty svetlom z množstva lustrov spustených
pod vysokým stropom. Nachádzalo sa tam niekoľko pohodlných kožených pohoviek spoločne
s relatívne malými konferenčnými stolíkmi. Usporiadané boli pre dve a viac osôb. Po pravej
strane relatívne dlhého vstupu bol asi 5 metrový recepčný pult z poza ktorého sa nás už
usmievali dve malé recepčné. Presnejšie, jedna úplne mladunká baba (Lea), vyzerala tesne po
škole a druhá iba o pár rokov staršia, ale rovnako stále mladá a sympatická, asi služobne staršia
kolegyňa (Nika). Obe mali na sebe na v vlas rovnaké uniformy a mám pocit, že aj predpisové
účesy. Bledé, resp. melírom zjemnené vlasy mali voľne rozpustené, zostrihnuté tesne nad
ramenami. Make-up bol úplne decentný v prirodzenej farbe pleti doplnený jemnými linkami
okolo očí a pier len aby sa nenásilne zvýraznili črty už aj tak veľmi sympatických tvári.
Oblečené mali kratšie sukne, tesne nad kolená, na seba mali ďalej biele blúzky a sako tmavo
fialovej farby. „Nech sa páči, pekný večer Vám prajeme, ako Vám môžeme pomôcť?“ (oslovila
nás Nika). MADAM si ju letmo premerala pohľadom a so slovami „pekný večer aj Vám slečny“
s dovetkom pre mňa „vybav čo je potrebné na dnes už mám toho dosť“ si odišla sadnúť na
pohovku ďalej od pultu. „Ešte raz dobrý večer prajem slečny, mali by sme tu mať rezerváciu na
meno Joe“. Snažil som sa byť zdvorilejší. „Hneď to bude“ odvetila Nika. Lea mi zatiaľ naliala
a podala dva drinky, na uvítanie. Okamžite som ich odniesol ku svojej MADAM aby som je
aspoň trochu spríjemnil čakanie. Keď uvidela poháre s relatívne lacným sektom na uvítanie iba
prevrátila očami. „Daj to na stôl, ja toto piť nebudem“, „áno MADAM“ odvetil som nenápadne
aby to počula iba ona. „Ty si ale svoj vypi!, určite si smädný a sliny sa ti dnes ešte zídu“, usmiala
sa. „Ďakujem MADAM“ opäť som odvetil tak neutrálne. „PROSÍM !!! nepočujem dobre!“
trochu ma okríkla. „Áno MADAM, ďakujem MADAM“, odvetil som druhý krát, už ale tak, že
sa to určite nedalo nepočuť až za recepčným pultom. To, že to obe počuli mi došlo hneď ako
som dopil a otočil sa smerom k pultu, nech dokončím papiere a prevezmem karty od izby. V tom
som si uvedomil, že teraz si pre zmenu pohľadom premerala Nika mňa, pričom sa jej pohľad
viditeľne na niekoľko sekúnd zasekol na mojom navretom poklopci. „Nech sa páči, izba 402, je
to luxusný apartmán na poslednom podlaží“. „Ďakujem veľmi pekne“ odvetil som maximálne
zdvorilo. „401 je voľná, budete sami na celom podlaží, nikto Vás nebude ani rušiť, ani počuť“
dodala výrazne tichšie a so šibalským úsmevom s pohľadom smerujúcim opäť na môj navretý
poklopec. „Ešte raz veľká vďaka“ otočil som sa ku MADAM a pristúpil bližšie. „Hotovo
MADAM, môžeme ísť na izbu“, povedal som to rovno a zreteľne na prvý krát. Už to bolo asi

úplne jedno, hlavne nech mi uvoľní tie zovreté gule, preletelo mi mysľou kráčajúc ku výťahu.
Cesta k výťahu bola našťastie krátka, a po pár metroch sme navyše zmizli za rohom, šuškanie
doplnené o veselý dievčenský smiech po našom odchode sa však prepočuť nedalo. Vo výťahu
nepadlo ani slovo. Prísny pohľad MADAM zatiaľ nič neobmäkčilo, zato som si ju mohol trochu
nenápadne celú prezrieť v plnej kráse v obrovskom zrkadle na stene výťahu pri dokonalom
nasvietení. „Skutočne skvelé miesto na selfie“ preletelo mi hlavou.
Výťah sa zastavil. Zastal, ale neboli sme v stanici uvedomil som si. „Na kolená!“ zaznel
príkaz. Nezaváhal som ani na sekundu a za súhlasných slov „áno MADAM“ som sa zviezol ku
podlahe. Spolu so mnou na podlahu dopadol aj relatívne malý kus handry. „Vyčistiť čižmy!“
„Áno MADAM, samozrejme MADAM“ a bez ďalších slov som sa pustil do leštenia, každej
kvapky ktorá na nich ostala. MADAM si vybrala z kabelky telefón a z celej tejto procedúry si
v zrkadle točila video. Po asi minúte bolo hotovo. „Teraz pekne jazykom a znovu do lesku!“
„áno MADAM, ďakujem MADAM“ jazykom a perami som prešiel každý centimeter, už čistých
čižiem, kam som sa dostal a na záver som ich opäť do sucha vyleštil. Výťah sa opäť pohol. „Ty
ostaň na zemi“. Výťah zastavil, dvere sa otvorili, chodba bola našťastie prázdna. „MIESTO!“
zaznel ďalší príkaz a to som ja už vedel, že mám smerovať pekne pomaly a po štyroch ku izbe
č. 402 Madam pomaly kráčala kúsok za mnou.
„Dvere“, zaznel príkaz. Dlho som nečakal, takmer automaticky som vybral z vrecka kartu,
priložil k magnetickej čítačke a po krátkom asi sekundovom cvaknutí som mohol dvere odtlačiť
rukou. „Nech sa páči MADAM“. Madam vošla pomalým krokom dnu. Kartu som zasunul do
automatického svetla, izba sa celá rozžiarila. „Môžeš vojsť“ otočila sa ku mne „a zatvor dvere,
nech ťa ani nenapadne vstať!“. Izba bola nádherná, priestranná. Hneď za vstupom, so
vstavanými skriňami boli zasúvacie dvere, ktoré oddeľovali časť apartmánu a dopriali ešte viac
súkromia. Hlavná časť izby bola zasklenou stenou oddelená od súkromného wellness. Izbe
dominovala veľká manželská posteľ s kovanou konštrukciou, vedľa steny hneď za dverami boli
dve pohodlné kreslá s konferenčným stolíkom a pod oknom bol ešte pracovný stôl
s tapacírovanou stoličkou. Steny, inak omaľované príjemnou marhuľovou, ešte zdobili ručne
maľované obrazy a na celej podlahe bol príjemný mäkký koberec s vysokým a hustým vlasom.
Medzi oknom a zasklenou stenou oddeľujúcou wellness bol moderný širokouhlý krb v ktorom už
práskal oheň. Časť koberca pred krbom bola nahradená veľkometrážnou čiernou dlažbou. Izba
tak bola celá zaliata príjemným teplom.

Wellness nachádzajúci sa za zasklenou stenou, mal do podlahy zapustenú vírivú vaňu,
masážne kreslo, dve celodrevené oddychové ležadlá, infra saunu a v kúte miestnosti sa nachádzal
za zasklenou zástenou sprchový kút s vodopádom a rebríkový radiátor. Priamo z wellnessu bolo
možné cez veľké zasúvacie dvere ísť na terasu, kde sa aktuálne ešte nachádzal iba ochladzovací
bazén.
„Páči sa mi tu, takto na prvý pohľad. Uvidím ako mi pobyt spríjemnia služby hotela a hlavne
tie tvoje, veľmi slávne si nezačal, ale izbu si vybral na úrovni, to sa mi páči“ zaznelo zľahka
pochvalne. „Takto, aby bolo jasné. Prvé pravidlo. Kút medzi zasúvacími dverami a tou
sklenenou sklenou stenou bude odteraz iba tvoj. Tak sa do neho prac. Pravidlo druhé, pokiaľ ti
nedovolím inak, budeš pozerať iba do zeme. Pravidlo tretie, v krbe bude vždy priložené.
Rozumel si!“ „áno MADAM, rozumel.“ „Ďakujem MADAM“ a potichu som sa presunul do
svojho kúta a zahľadel do koberca. MADAM sa ešte chvíľu prechádzala po izbe a kochala
sa pohľadom na majestátne hory za oknami, ktoré bolo momentálne dosť ťažko vidno pre hustý
dážď a blížiacu sa noc. Po chvíli sa otočí a prejde ku kreslu. „Odlož mi bundu“ automaticky
pristúpim čo najbližšie a pomôžem ju zobliecť. Rovno s ňou smerujem na ramienko do skrine.
MADAM sa zatiaľ pohodlne usadila a ako sa vraciam späť na svoje miesto započujem „čižmy“.
Dobre viem čo to znamená, púšťam sa na kolená a už je pomaly rozopínam priam nekonečný
zips až nad kolenami a pomáham s oboma čižmami na vysokej platforme dolu. „Upratať a späť,
dáš mi masáž, vôbec si po tej nekonečnej ceste necítim končeky prstov tak sa snaž!“

pokračování příště...