[BDSM Povídka] BDSM Víkend na hotelu 1.část

Deň prvý - príchod
1. časť
Tmavá pochmúrna obloha z ktorej sa už vyše dvoch hodín striedavo valí voda prepletená s
prvými vločkami jesenného snehu, ktorý do strednej Európy doniesla víchrica až od Atlantiku.
Nárazy bočného vetra bičujú sklá auta a po celý ten čas je moja myseľ zahltené okrem
pozorného sledovania hustej premávky, miliónom myšlienok spojených s víkendom, ktorý mám
pred sebou.
Volám sa Joe, dnes je pre mňa dňom, kedy mi moja MADAM dovolila posunúť hranice
môjho druhého "ja" o úroveň vyššie. MADAM s ktorou sa už niekoľko rokov tajne stretávam mi
za dlhodobé zásluhy dovolila, že ju môžem pozvať na predĺžený víkend do horskej chaty kde by
sme sa mohli ešte viac zblížiť a lepšie spoznať.
Je nádherná, keby som nemusel dávať pozor v tomto mizernom počasí na cestu, oči by som z
nej nespustil. Neviem sa jej nabažiť od chvíle kedy sme sa osobne prvý krát stretli. Každým
ďalším stretnutím sa moja túžba po nej stále viac a viac stupňuje a chvíle keď som bez nej sú pre
mňa nekonečné. Počítam každú minútu, kedy mi od nej znovu príde správa, teším sa na každý
okamih ktorý mi venuje zo svojho času. Mám pocit, že mi je súdená a tvoríme pár ktorý sa po
dlhom hľadaní predsa len našiel.
Je krásna. Na cestu sa obliekala tak provokačne, že sa rozhodla moju fantáziu vybičovať do
úplných špičiek kým dorazíme na hotel. Obuté má čižmy na platforme s min. 15 cm opätkami,
pančucháče sú čisto čierne so zamatovým leskom samozrejme uchytené na podväzkový pás,
ktorý už teraz v aute môžem tak na 5 cm vidieť ako sa vysunul spod ultra-mini čiernej koženej
sukne. Oblečenú má snehovo bielu blúzku, doplnenú o krátku čiernu dámsku kravatu a cez seba
si ešte kvôli chladu prehodila čiernu koženú bundu. Vlasy si zopla dohora aby ma rovnako ako
nôžkami od prvých chvíľ nášho stretnutia dráždila aj pohľadom na jej krásny krk, ktorý sa už
nevie dočkať keď mi dovolí zasypať bozkami. Líčenie zvolila jemné, decentné a nenápadné, len
aby vynikli črty jej prirodzenej ženskej krásy. Manikúru má na tento víkend jemnú, krémovo
telovej farby s tenkými prúžkami čiernej dozdobené malými ligotavými kamienkami.
Jednoducho, elegancia sama. Ako ju dobre poznám určite ma čaká prekvapenie aj v podobe
krásnej pedikúry s upraveným každým prstíkom. Už teraz sa neviem dočkať okamihu, keď sa mi
jej nôžky zaboria hlboko do úst a nedovolia mi nadýchnuť sa.
Monotónnu jazdu v tomto hustom lejaku a pomaly hrajúcu skladu z rádia sa zrazu preruší a
výrazne prísnym tónom mi oznámi "O chvíľu bude po pravej strane motorest, dám si prestávku s
kávou, už má tato cesta pekne štve!"
Mala pravdu ani nie o 5 min. jazdy bol po pravej strane cesty skutočne malý nenápadný
motorest, navonok ale pôsobil ako nový. Super, aspoň tam bude čisto pomyslel som si.
Keďže hustý dážď nijak neustal hneď ako som zaparkoval, pridal som do kroku pre veľký
cestovný dáždnik, aby môj poklad ktorý som si viezol nezasiahla ani jediná kvapka tohto
otrasného dažďa. Vyzerá, že nám prekazí celý pobyt. Po prejdení krátkym chodníkom sme vošli
dnu, vládla tam super pokoná atmosféra, celá miestnosť bola zaliata teplom z horiaceho krbu, v
rohoch miestnosti sa už zbiehala prvá vianočná výzdoba, keďže je neskorá jeseň a miestnosťou
sa rozliehali pokojné tóny klavírneho koncertu Leonarda Cohena. Úžasné pomyslel som si,
balzam na dušu a vyčerpanú myseľ z jazdy.

Miestnosť mala celodrevený interiér čo jej pridávalo na útulnosti a pocite tepla. Drevom boli
oddelené aj jednotlivé boxy na sedenie aby mohli mať návštevníci viac súkromia a vzájomne sa
nerušili. Z hostí tu nebolo takmer nikoho, len v jednom boxe bol mladý pár a v druhom pre
zmenu dvaja očividne dôchodci. Možno rovnako ako my cestujú niekam na spoločný víkend,
pomyslel som si. Prešli sme vedľa nich a usadili sa na konci miestnosti v rohu. MADAM si sadla

tak aby jej ostal výhľad na miestnosť, mne dovolila prisadnúť si s primeraným odstupom
samozrejme.
Ani nie do minúty dorazila čašníka. Skoro mi oči vypadli. Mladučká babena, štíhla, maličká,
veselá usmievavá vlasy modro fialové zostrihnuté na tupo pár centimetrov pod uši, na seba mala
trochu vyťahané biele tričko nad pupkom zviazané do uzla aby jasne vynikol piercing a z pravej
strany štíhleho bruška sa na nás usmieval malý delfín. Sukňu mala ako inak krátku, károvanú
tmavo červenú, pančuchy to asi už tušíte, dierované, sieťované čierne samodržky no a obuté
mala pohodlné šľapky takže bolo si možné vychutnať aj krátkym pohľadom jej peknú čiernu
pedikúru na tých zlatých malinkých prstíkoch. Zabrzdil som na nej pohľadom asi na 10 sekúnd
čo mi okamžite došlo a až pot ma oblial čo ma za to bude čakať, lebo určite to MADAM zbadala
tiež. "kúrnik" preletelo mi hlavou bude zle.
"Želáte si?" zaznelo z dievčenských úst. Ja som ostal ticho, ešte stále ma kvárili myšlienky
viny, že som sa zadíval. Našťastie stihla prvá prehovoriť MADAM. "presso s mliekom, bez
cukru". "A pánovi?", "čo si dáš?" opýtala sa ma MADAM. "poprosil by som si tri deci koly" a
previnilo som sa pozrel na MADAM, "dá si pohár čistej vody", objednala mi MADAM. Iba
periférne som si všimol ten posmešný pohľad mladej čašníčky smerom na mňa. Pozreli sa s
MADAM na seba a tým ako má práve MADAM ponížila, jej presne došlo v asi akom vzťahu
sme, že moje práva u MADAM sú iba po koniec opätkov na jej čižmách. "Dám si ešte tiramisu"
dodala na záver. "Nech sa páči" otočila sa a odišla.
"To čo som práve videla, teraz rozoberať nejdem, riešiť to budeme na hotely, ak tam vôbec s
tebou ešte pôjdem!", veľmi nahnevaným tónom mi oznámila MADAM. Otvorila kabelku vybrala
z nej tenký ale dlhý povraz. "Teraz choď na záchod a podviaž si s týmto gule, samostatne od
vtáka, tak aby presne vedeli začo to je ty nula!". S dosť zlomený už aj tak malým sebavedomím
som odišiel vykonať prvý príkaz pre tento víkend. Budem úprimný, nečakal som, že niečo
zbabrem tak skoro. Na WC našťastie nikto nebol, tak som mohol v kľude urobiť čo mi bolo
prikázané, naspať sa poobliekať trochu vykasanou košeľou zakamuflovať predstrčené gule s
vtákom dopredu, nech nevyzerám ako úplný nadržanec a vrátil som sa späť k nášmu boxu.
Káva, koláčik aj voda už boli na stole. MADAM si pomaly vychutnávala čerstvý krém z
tiramisy. Lyžičku po lyžičke. Slastne ho lízala a pomedzi to popíjala kávu. "Máš chuť?" opýtala
sa. Nenápadne som kývol, že teda lyžičku by som si k tej vode aj dal. A aj som dostal, po tom
ako zjedla mi ju dovolila ešte raz oliznúť a tak som si mohol vychutnať aspoň ostatok krému,
ktorý ostal na lyžičke. "Aby som nebola taká zlá na teba, dám ti viac hm??? " trochu prefíkane sa
na mňa usmiala. "Pozri", v tom roztiahla zľahka nohy a ukázala mi, že pod tou sukňou je
naostro, navyše krásne dohladka oholená a z mušličky trčí chvostík venušiných guličiek ktoré
som jej daroval na Vianoce. "Dostal si chuť?" Áno prikývol som. "Tak na ňu rovno zabudni,
videl si niečo, čoho sa pravdepodobne tento víkend opäť ani nedotkneš !" Zaznelo dosť prísne,
odmerane a nahnevane. Čo bolo pre mňa ale ešte horšie bol fakt, že tento pohľad ma dosť
nakopol ja som si začal uvedomovať tesnosť povrazu, ktorý som sa snažil na WC uviazať
relatívne voľnejšie aby som mohol ako tak doriadiť na hotel. MADAM dopila, zjedla, ja som
vypil. "Ideme" zaznelo opäť prísne. Presne som vedel čo to znamená. Švihám to zaplatiť a čas
mám presne dovtedy kým MADAM pohodlne prejde ku dverám. Postavil som sa, že idem platiť,
keď ma zrazu zastavila. "To ako vyzeráš?, si ako vykasané prasa, okamžite sa uprav!". Fuuu, tak
toto bolo pod pás, došlo mi. Voľba nohavíc s 2% elastanu aby vynikli moje vypracované stehná
bola asi tá najhoršia možná na dnešnú cestu v kombinácii stým čo som vyviedol. Tak som teda
milú košeľu nastrkal do nohavíc, pričom tie moje podviazané gule s naštartovaným vtákom išli
priam vyraziť poklopec. Hanba na 100 rokov. Sem viac neprídem. Preletelo mi hlavou. "Takto sa
mi to páči" zaznelo z úst MADAM a to bolo asi prvý krát od kedy sme spolu, keď som v jej
hlase počul úprimnú radosť. A myslím, že nebola jediná komu sa to páčilo, veď pohľad tej
mladej žaby pri platení ani na okamih nezišiel z môjho rozkroku a po slušnom s prepitnom ktoré
dostala, to ešte zaklincovala vztýčeným palcom. Už nech sme odtiaľto preč. Poponáhľal som sa
ku dverám kde už netrpezlivo čakala MADAM a pozerala do toho lejaku ktorý nám mal opäť
spríjemniť cestu. Po opätovnom nastúpení do auta, mi iba oznámila smer "približne 15 km, stále
po hlavnej, potom hotel po pravej strane tak 500 m od cesty. A nevyrušuj ma kým tam prídeme,

musím si premyslieť ako ťa za to čo si práve predviedol privítam". "Áno MADAM, ďakujem MADAM

pokračování příště...